blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG terzeus
ČLÁNKY
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Welcome :)
Terzeus



Pacient č. 34 - Part 4
pridal Terzeus 25.5. 2010 o 22:03

    Mark kľačal nad mŕtvym telom svojho šesťdesiat jeden ročného otca. Z očí mu tiekli slzy. Nesnažil sa ich utrieť, nechal ich tiecť a v mozgu sa mu hromadili množstvá myšlienok na strašné veci. Videl všetky krásne spomienky s týmto človekom ktorý tu ležal s pomerne dlhou ranou od sekery v hrudi.

    „Prečo si to urobil, Steven?“ hovoril Mark do prázdna. „Prečo? Prečo! Prečo!“ skričal od žiaľu. Jeho otec bol slušný muž, snažil sa byť vždy s každým v mieri. Ak existoval nejaký muž, ktorý by bol schopný nevraždiť, ani pre prežitie, tak to bol jeho otec. Steven mu nepovedal o otcovi nič, nič. Ako toho bol schopný?

    Mark si bol istý, že otec by na Stevena nikdy nezaútočil, aj keď ho mal zabiť. Nedokázal by to. Jedinečný ľudský organizmus, život prebiehajúci v srdci, žilách, krvi, mozgu by nikto ako Markov otec nedokázal narušiť. Steven si chcel byť istý... Istý tým, že ho môj otec nezabije. Ale prečo ho hneď zabil?

    „Môj otec pri sebe nemal ani zbraň, nič, čím by sa bol pred Stevenom ochránil, a ten ho usmrtil krutým nemilosrdným činom,“ povedal Mark a hromadil sa v ňom jed, hnev, odpor, nenávisť k Stevenovi a šialencovi, ktorý ho sem uzavrel. „Chcel od môjho otca, aby zabil mňa a Stevena, nikoho by nezabil, a Steven ho napriek všetkému zabil až príliš odporným spôsobom. Prečo? Môj otec sa ani nemal ako brániť! Toto je nespravodlivé, neľudské, nemorálne!“ nariekal Mark.

    V jeho vnútri sa odohrával boj nad tým, koho nenávidieť viac – šialenca, či Stevena? Šialenec si to užíval, postaviť proti sebe takých ľudí muselo byť preňho zábavkou, ale Steven zaútočil bezdôvodne. V tejto miestnosti neleží žiadna zbraň, otec ju musel odmietnuť.

    Odpor voči Stevenovi sa znásoboval, ale mysliac na svojho otca si Mark povedal, že sa nepovýši na Stevenovu úroveň. Nezabije Stevena, nechá ho zomrieť v bolestiach v „Kocke Tajomstiev“ ako to nazýva šialenec. „Otec, mám ťa rád, budem ťa mať rád. Sľubujem ti, že sa po teba vrátim. Ale teraz musím ísť, zachrániť čo sa ešte dá, verím, že ti je niekde tam aj s mamou dobre. Ja sa musím postaviť tomu šialencovi, a verím, že mi zhora pomôžete, nech je tam už čokoľvek,“ povedal Mark so slzami tichým tónom a objal otcovo telo.

    Zahľadel sa naňho a kráčal k dverám na konci bielej miestnosti. „Zabudol si na niečo,“ povedal šialencov hlas kdesi z kúta. Bol tam ďalší rozhlas. Marka tie slová rozzúrili. Rozbehol sa k malej kovovej búdke a rozkopol ju. Zapraskalo to, ale Marka to upokojilo. Hnev mu dodal silu, prekonával strach a žiaľ.

    Mark dobre vedel na čo zabudol. Kdesi na otcovi musela byť vyznačená cesta k výťahu, ale on nepoškvrní otcovo telo. Aj keď je preňho dostať sa von dôležitejšie než čokoľvek iné. Mark sa chytil kľučky a otvoril dvere.

    Smrť jeho otca mu dodala silu, bol pripravený bojovať o výťah. Svoje myšlienky radšej nebude odteraz prejavovať nahlas. Skrsla mu v hlave myšlienka ako výťah obalamutiť bez kódu... Rozhodne si ho teraz nebude mrmlať. Šialenec by podnikol kroky, aby mu vtom zabránil.

    „Boli by chabé, teraz ma nič nezastaví,“ musel povedať Mark nahlas. Na jeho počudovanie sa z chodby po ktorej kráčal ozýval hlas kdesi zo steny. „Bolo iba na Stevenovi či ho zabije. Moja vina to nie je, ja som vlastne nikoho nezabil, je to len na vás tu dole. Ak by aspoň niekto z tých pacientov začal racionálne rozmýšľať, alebo konať s rozumom, čo je v tejto situácií ťažké, prišiel by na niekoľko zaujímavých skutočností,“ povedal hlas šialenca. Na stene bol, ako Mark predpokladal, rozhlas.

    „Tie skutočnosti mi zrejme neprezradíš čo?“ spýtal sa Mark odmerane. „Toto je hra pacientov, ja som len rozhodca,“ odpovedal šialenec. „Tak ako môžem získať vylúčenie z hry?“ rýpavo a s hnevom odvrkol Mark.  „Je dobré vidieť, že niekto má v sebe stále nejakú silu nachádzať protirečenie,“ zasmial sa šialenec a dodal:  „Mark uvedom si, čo je toto za miesto,“ nato v rozhlase zapraskalo.

    Mark si až teraz začal všímať že chodba po ktorej ide, nikam nevedie. Stále napredovala, ale nikde žiadne dvere. A navyše ten zvláštny pocit v mozgu... Čo je to? Spytoval sa v duchu sám seba Mark rozmýšľajúc nad šialencovými slovami.

    Jeho hlava bola čoraz otupenejšia, nemohol rozmýšľať, cítiť. Mark sa zvalil na zem a sťažka dýchal. Plyn... To rozprávanie sa, bolo len na odvedenie pozornosti... Mark čoraz ťažšie dýchal. Viečka sa mu zatvárali. Z celých síl sa snažil zostať pri vedomí a hýbať končatinami, ale nešlo to, všetko mal stvrdnuté...

    A nato silná bolesť v bruchu. A v pozadí zvláštny krik. Čo to volá? Zdalo sa mu, že jeho meno. To musí byť sen... pomyslel si Mark a potom už telo nevládalo zostať pri vedomí. Mark upadol do bezvedomia v plynom zamorenej chodbe...

    Mark pocítil ostrú bolesť. Zaštípalo ho pravé líce a pociťoval silnú bolesť hlavy. Všetko mal otupené. Mal chuť zvracať. Roztvoril viečka a do očí mu udrel prenikavý svit stropu. Bol opäť v nejakej miestnosti. Svietila ako ostatné. „Ako som sa sem dostal?“ spytoval sa Mark svojho záchrancu, ktorého kroky počul kdesi za sebou.

    „Ak by som nebol prišiel včas, asi by si to dlhšie nevydržal, priateľu,“ povedal známy hlas. Až prazvláštne známy hlas, spájajúci sa s množstvami zážitkov, počnúc od detstva, cez dospievanie až po súčasnosť – jeho najlepší priateľ Justin.

    „Vďaka Bohu, že tu je aj niekto kto nezabíja!“ skríkol Mark od radosti a bolesť okamžite pominula. Vstal ako ryba a objal priateľa. Pocítil to puto, ktoré človek cíti, len ak je s niekým ten najlepší priateľ a pozná jeho tajomstvá.

    „Čo si o tom myslíš?“ spýtal sa Mark. „Som otrasený, nemôžem tomu veriť. Doteraz som sa z tejto miestnosti nepohol, až kým som nepočul hlas z rozhlasu. Keď som vyšiel a chodbu, práve si sa tam snažil zo všetkých síl nadýchnuť, pár sekúnd dlhšie, a nebolo by ti pomoci,“ povedal Justin a zbadal na Markovi, že je má silný stres. „Čo sa stalo?“ opýtal sa opatrne.

    Mark vedel, že tomuto človeku môže veriť. Rozpovedal mu všetko a pre Justina to bol veľký šok. „Ako to dokázal? Veď vedel, že tvoj otec by nikomu neublížil! Nikdy by som si nepomyslel, že Steven je schopný takéhoto činu...“ povedal Justin rýchlym tónom z ktorého vyznieval nepríjemný šok.

    „To je teraz už jedno, je ale dôležité, že...“ Mark stíšil hlas a pošeptal Justinovi do ucha svoju teóriu ako prejsť výťahom bez toho aby potrebovali kód ich obete. „Myslíš si, že to bude fungovať?“ spýtal sa Justin ostražito. „O takej možnosti nehovoril nič, prečo by nás nevaroval? Zatiaľ nás varoval pred všetkým, a musíš uznať, že ten človek, čo nás sem zavrel je inteligentný,“ vysvetlil Mark. „Veď práve v tom je ten háčik – je inteligentný, to znamená, že mu napadnú rôzne veci,“ povedal Justin.

    Mark zostal potichu a Justin rozmýšľal, kde zohnať mapu tohto miesta. „Počuj, pozri sa mi na chrbát,“ povedal napokon. Mark tak urobil, ale nebolo tam nič – tak ako pri Stevenovi. „Justin, pokiaľ sa pamätám, stále nosíš parochňu, že?“ spýtal sa Mark. „Áno, vlasy mi ešte nerastú, po poslednej chemoterapii neprišiel ani vlas,“ hovoril Justin nenútene.

    „Skús si ju dať dolu,“ povedal Mark. Justin tak urobil a Markovi sa naskytol pohľad na veľké tetovanie. Farbivo bolo uložené unikátne do oblého tvaru hlavy a ukazovalo mapu miesta, aj s popisom. „Našiel som našu cestu von,“ povedal Mark šťastne.

    „Áno, a teraz mi ju dáte,“ povedal chladný hlas za nimi. Markom preletel mráz, poznal ten hlas, tohto muža posadil za mreže pred desiatimi rokmi – nájomný vrah plný brutálnych sklonov k zabíjaniu. „A Mark, máme spolu ešte nevybavené účty,“ povedal zabijak sladkým hláskom držiac v ruke vojenský nôž ostrý ako britva. Na jeho chrbte bolo číslo 8 – tohto muža mal zabiť Steven. Neuspel by. Tento človek je viac, ako si niekto myslí...

    Do tejto zvláštnej a mrazivej situácie sa pridal aj šialencov hlas: „Hrajte podľa pravidiel, a nezabudnite – stena. Mark, pomôžem ti posledný raz - uvedom si, čo je toto za miesto,“ nato v rozhlase zapraskalo. Marka nahle otupil lúč poznania - všetko čo sa tu dnes odohráva, všetko to násilie - táto hra, má svoj dôvod... A Mark si ho práve uvedomil. Viem, čo je toto za miesto...



Prístupov 1271
Kvalita článku
(100%) hlasov 1

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Review on Chuwi Lapbook 15,6'' from www....
[ 1.6.2017] (príspevkov 1)
Dojmy produktov z čínskeho e-shopu www.t...
[ 16.5.2017] (príspevkov 6)
Takto vyzerá hrdina nového Mass Effect: ...
[ 5.3.2016] (príspevkov 0)
The Division predstavuje plány na najbli...
[ 5.3.2016] (príspevkov 0)
Sťahujte Uncharted 4 BETU ! :)
[ 5.3.2016] (príspevkov 0)
Quantum Break nebude na Steame
[ 19.2.2016] (príspevkov 0)
Steam Machine od Alienware má už 5,000 m...
[ 19.2.2016] (príspevkov 0)