blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG terzeus
ČLÁNKY
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Welcome :)
Terzeus



Pacient č. 34 - Part 3
pridal Terzeus 24.5. 2010 o 20:07

    „Steven, nebuď hlúpy. Stále nemáš pravú šošovku. A nenechám si ju len tak vziať,“ povedal Mark pokojným tónom a gestikuláciou mu naznačoval aby to nerobil.

    Steven sa opäť zahľadel na šošovku a potom na svoju sekeru. „Mark, ak by bola iná možnosť tak to neurobím, ale nemám na výber...“ hovoril Steven a dal si šošovku do vrecka plášťa. Markom prenikal strach ako jed, mal ho v žilách, hlave, duši, nevedel čo si počne, bol dokonca oslabený aj zrakom.

    „Nie, nerob to... Prosím, nie... Sme ľudia, koho máš zabiť? Okrem mňa... Skúsme ho nájsť a od neho vziať niečo iné. Musí to byť niečo. Nehovorí sa to len o mne... Každý ma nejakú vyznačenú cestu k výťahu. Ako si povedal – ten šialenec je inteligentný, necháva nám u každého pomôcky, a aj tak si sám nepomôžem keď ich budem mať na očiach, to predsa vieš,“ zaúpel Mark a cúval dozadu.

    „Päťdesiatka, štyridsať osmička a štyridsať jednotka ma mala zabiť aby skombinovala kódy k výťahu s druhým pacientom ktorého mala zabiť. Ja mám zabiť len teba a osmičku. Štyridsať jednotka mala zabiť aj teba a nájsť v tvojich očiach cestu. Prečo by nechával viacerým zabiť jedného? Nevychádza to...“ povedal Steven.

    „Ale vychádza... Telo predsa zostane, je to len o tom, kto sa skôr k svojej obeti dostane a zabije ju. Ten kto bude skôr, zabije ju a nájde na nej cestu k výťahu a rozozná kód má väčšie šance. Ten, ktorý nájde už mŕtvolu si aspoň neušpiní ruky ale na druhej strane sa musí pohnúť. Na tretej strane má každý pacient zabiť dvoch. Niektorý majú zabiť rovnakých. Ten  šialenec tým asi cieli to, aby sa ľudia bili o výťah a aby sa k nemu nakoniec nikto nedostal, alebo aby sa zapol poplašný systém.“

    „Chce nám predsa pomôcť prežiť, nie? Nedáva to zmysel,“ poznamenal Steven. „Chce nás nechať prežiť, ale iba jedného, ostatní sa zrejme budú vraždiť až nakoniec nikto nezostane, alebo prežije iba jeden, a ten tu dole zhynie, lebo niekto unikne výťahom,“ riekol Mark a Steven pokrútil hlavou.

    „Máš pravdu, ale problém je v tom, že k výťahu sa zrejme nikto nedostane. Ten únosca si skrátka chce pozrieť, čo budeme robiť pre prežitie,“ hovoril Steven.

    Rozhlas opäť zapraskal a šialencov hlas sa niesol miestnosťou: „Počujem o čom sa rozprávate a ak by som sa neozval, asi by som to neprežil. Viacerí majú zabiť toho istého a jedného navyše. Viacerí majú byť zavraždení viacerými. Viacerý majú nájsť na jednom zo svojich obetí cestu. Väčšinou na tom, ktorého majú zabiť viacerí. Dávam tým šancu viacerým aby sa dostali k výťahu.“ Po tom rozhlas zostal ticho a vypol sa.

    „Tak... a zistili sme, ako to funguje,“ povedal Mark aj keď vnútri sa vôbec necítil o nič lepšie. „Stále je tu ale jedna vec – mám ťa zabiť spolu s osmičkou. A práve na tebe je moja cesta. Kiežby som mal na výber, Mark...“ povedal Steven pomaly a zvučne aby ho mark dobre pochopil.

    „Ja to nedovolím, nedovolím aby umrela Kate!“ zreval Mark a Stevenom prenikol šok. „On drží Kate?“

    „Áno. A iba ak sa dostanem k výťahu, mám šancu ju zachrániť,“ vysvetlil Mark a pripomenulo mu to jeho zúfalú situáciu ešte hlbšie.

    „A mne povedal, že musím dôjsť k výťahom ja... Ak chcem dostať čosi čo mi je drahé a vzácne, vraj dobre viem čo to je,“ vydral zo seba Steven ako keby zaseknutými vzlykmi.

    „A môžeš mi povedať čo to je?“ spýtal sa Mark. „Nie, nikto to nesmie vedieť, bolo to moje tajomstvo po celý môj život. Nikto o tom nevie, ale ten šialenec... Nejakým spôsobom o om vie. Dal mi jasne najavo, že o tom vie,“ povedal mu Steven, „Nebudem riskovať že sa to dostane do zlých rúk.“

    „Každý máme tajomstvá, každému vzal to najcennejšie aby sme boli plne odhodlaní prežiť a urobiť čokoľvek,“ riekol Mark a v duchu si povedal, že musí Stevena opustiť stoj čo stoj  Steven totiž strácal pomaly nervy. Bude schopný ho zabiť. A už ho Mark nezastaví. Stále ale má v jeho vrecku jeho šošovku...

    „Steven? Si tu prítomný?“ spýtal sa ho Mark ostražito. Zdalo sa, že Steven si až teraz uvedomil závažnosť svojho problému – závažnosť všetkého čo šialenec urobil.

    „Nemôžem mu dovoliť aby sa o mojom tajomstve dozvedel niekto iný. Je mi to ľútom, ale musíš zomrieť, či chceš alebo nie!“ posledné slová Steven zakričal a zahnal sa po ňom sekerou. Mark bol pripravený a uhol sa. Ale šošovka v pravom oku nebola práve najlepšie vsadená, lebo predtým ju nemal čas poriadne vsunúť.

    Steven sa k nemu blížil a Mark sa snažil svojím pahýľom mávať pred sebou kým si ju poriadne nevloží do oka. Vtom mu ale palica praskla na poly – Steven ju rozsekol. „Načo mi dával palicu zo suchého dreva došľaka?“ spýtal sa Mark v zápale hnevu a vyletela mu pravá šošovka.

    Svet sa zrútil. Mark nevidel takmer nič. Videl Stevenov obrys ako sa skláňa nad malou šošovkou a ďakuje mu. „Mám pocit, že je tu ešte jedna vec – tvoj kód,“ povedal Steven a do Markovej hlavy sa to dostalo akosi slabo.

    Musím uniknúť... Musím získať zrak. Musím... Mark nastavil Stevenovi svoju pravú dlaň. Bolo na nej pár číslic. Steven sa nad ňu nahol a od radosti bol nepríčetný.

    Vtom sa ale objavil problém... „Nedá sa to zapamätať, nie, nedá. Nemôžem si zapamätať aj kód čísla 8. Je len jedna možnosť Mark. Verím, že už o nej vieš... Zatni zuby. Urobím to rýchlo,“ povedal Steven. Mark, aj keď nič poriadne nevidel sa snažil vzdorovať slovami: „Máš nechať šancu aj ostatným, načo chceš toľko násilia?!“

    „Zabudol si, že to násilie chce ten, čo nás sem zavrel,“ riekol Steven a pripravil si sekeru. Markovu ruku nastavil tak, aby bolo jednoduché ju sťať.

    „Ja to nedovolím!“ zreval Mark so silou býka v duši a sotil Stevena na zem. Vypadla mu sekera. Mark ju chytil a zahnal sa smerom k dlážke, kde podľa obrysov odhadoval Stevenovu polohu. Zasekol ale do svietiacej dlážky. Vytrhol sekeru a zahnal sa za seba, pre prípad, že by Steven stál za ním. Nič.

    „Ukáž sa! Vráť mi tie šošovky! Sú ti nanič ak nemáš kód!“ vyzýval ho Mark trochu sebaistejšie ako by si v danej situácií mohol dovoliť. Mark ale necítil strach, ale odhodlanie urobiť čosi pre prežitie. Steven ho bude prenasledovať, kým ho nezabije. Príliš sa bojí toho, čo by stratil. Markovi bolo ukradnuté, čo to vlastne je. Ale nech je to čokoľvek, nie je to cennejšie ako ľudský život – ako jeho život. A ten si len tak nenechá vziať.

    „Mark, nebuď hlúpy, vidíš veľmi málo a rozoznávaš v podstate len svetlo a tmu. Nemáš proti mne šancu,“ povedal Steven a urobil chybu. Mark mal kvôli zraku perfektne vycvičený sluch. Začul aj ten najjemnejší šuchot. Hlas prichádzal odkiaľsi sprava. Mark sa prudko nadýchol snažil sa urobiť klamlivý pohyb doľava a na to sekeru prudko obrátil do pravej strany.

    Počul zajačanie a reznutie do plášťa. Zjavne Stevena neporanil silno, ale zaboril mu sekeru hlbšie a urobil dlhú jazvu. Ak s ňou niečo neurobí, môže vykrvácať. Mark hodil na zem sekeru a Steven nadával. „Nezabijem ťa, nie som ako ty,“ povedal Mark keď počul že sa Steven zviezol po stene na zem a stonal do bolesti.

    Priblížil sa k nemu a šmátral mu opatrne po vreckách a pritom sa snažil kryť druhou rukou pre prípad útoku. Zdalo sa, že Stevenovi bolesť zahmlila mozog. Nakoniec Mark nahmatal malé oblé predmety vo vrecku a rýchlo si ich precízne vložil do oka.

    „Tak, a je to. Nebolo treba násilia Steven. Ja som sa len bránil,“ povedal Mark pokojne ale aj tak bol vnútri znepokojený tým, čo urobil. Koniec koncov, len sa chcel brániť smrti. Ale zdá sa, že tým spôsobil pomalé umieranie.

    „Choď preč! Vypadni! Nechcem ťa už nikdy v živote vidieť! Vlastne ani zrejme neuvidím...“ hovoril slabo Steven a kašľal. Bol stále pri vedomí, ale slabý.

    Mark sa posúval smerom k dverám, kde mal byť pacient č. 41. Ten je už mŕtvy – vďaka Stevenovi. Steven mi pomohol, lebo ma mala štyridsať jednotka zabiť, pomyslel si Mark ale bol tým zhnusený.

    Keď Mark otvoril dvere, venoval posledný pohľad nabok do Stevena a ten sa pozeral na svoju dlhú reznú ranu, silno krvácajúcu.

    Potom čo Mark uvidel na zemi, pacienta č. 41, dostal šok. Ten zabijak postavil proti sebe ľudí, až príliš známych tomu druhému... „Bože, prečo som tu práve je?“ bolestne povzdychol Mark a podišiel k ochabnutému telu štyridsať jedničky mal pocit že sa zrútil celý svet. Neexistoval teraz žiaden zmysel žiť, všetko je stratené. „Prečo práve môj vlastný otec?“ zaúpel Mark od žiaľu.  



Prístupov 1272
Kvalita článku
(100%) hlasov 1

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Review on Chuwi Lapbook 15,6'' from www....
[ 1.6.2017] (príspevkov 1)
Dojmy produktov z čínskeho e-shopu www.t...
[ 16.5.2017] (príspevkov 6)
Takto vyzerá hrdina nového Mass Effect: ...
[ 5.3.2016] (príspevkov 0)
The Division predstavuje plány na najbli...
[ 5.3.2016] (príspevkov 0)
Sťahujte Uncharted 4 BETU ! :)
[ 5.3.2016] (príspevkov 0)
Quantum Break nebude na Steame
[ 19.2.2016] (príspevkov 0)
Steam Machine od Alienware má už 5,000 m...
[ 19.2.2016] (príspevkov 0)