Po otočení som zadržal dych no nič v tmavej uličke vidieť nebolo. No pochopil som čo sa stalo s vodou. A aby som si to overil tak som sa pozrel na oblohu. Boli na nej hviezdy no vyzerala ako odraz vody. Možno som len videl odraz pohybujúceho sa neba vo vode. A možno premokanie topánok spôsobil iba strašný studený pot ktorý ma stále oblieval... Ak by bola moja dedukcia pravdou tak to znamená že čosi sa na oblohe deje.

         Ešte raz som dvihol oči k oblohe. Na mieste ktoré bolo presne oproti vode na ktorú som pozeral a ktorá sa hýbala som videl niekoľko mračien osvetlených Mesiacom ako sa zlučujú do kruhu plného dymu. Šiel som opäť k vode a nahol sa ponad plot. Skutočne sa zdalo že sa voda hýbe a stúpa ale tento raz na nej bolo vidno zreteľne mračná ktoré sa pohybovali na oblohe. 

         „Aspoň viem že aspoň niečo sa v tomto sne či čo dá vysvetliť,“ zahundral som sám sebe a uprel zrak na oblohu. Bolo to veľmi zaujímavé. Ako keby sa tam hore mraky snažili vytvoriť akýsi vír. Ale čo to všetko malo znamenať?

         V mračnách som videl záblesky. Takže sa tam tvorí búrka? Alebo nejaký cyklón? Hurikán?

         Vtom za mnou opäť čosi strašne zaškrípalo... Otočil som sa a opäť som hľadel do tmavej uličky za cestou v ktorej nebolo okrem starého kontajnera na odpadky nič. Vydal som sa k nemu... ako bezdomovec som mal nejaké vedomosti o tom ako prežiť sám na uliciach. Otvoril som teda kontajner s pomyslením na nejaké jedlo. To čo v kontajneri bolo mi vyrazilo dych.

         Kontajner bol plný novinových výtlačkov. Všetky boli také isté – na titulke bola moja tvár (celá skrvavená a s dierou v mozgu) a pod ňou moje meno (John Bolles – bolo to pre mňa prekvapenie lebo na svoje priezvisko som sa pamätal len matne. Článok písal o tom že ma zavraždili. Brutálne. Pustil som sa do čítania a dostával som sa k úseku pri ktorom mi začala tuhnúť krv v žilách:

John Bolles bol nájdený pri kontajneri v tmavej uličke na pravej strane mesta. Hneď v uličke vedľa hlavnej cesty a rieky....

         Odhodil som noviny späť a obzeral sa všade navôkol. Hľadel som na strechy a hlbšie do uličky. Nikde nič nebolo. Počul som ale burácať hrom a celá obloha bola takmer neprestajne osvetľovaná bleskami. Rýchlo som vbehol nazad na hlavnú ulicu a hľadel na vír mračien. Z jeho stredu prúdilo množstvo bleskov a v celom meste nastal neuveriteľný chlad, všetko zhaslo a ja som sa ocitol v tme. V totálnej tme. Zmizli hviezdy, voda, dokonca aj pôda pod mojimi nohami. Zostal iba vír oblakov na nebi. Ako sparalyzovaný som naň hľadel a v jeho strede všetko sčervenelo.

         Prazvláštne červené svetlo osvetlilo celé nebo a dopadlo aj na mesto ktoré teraz vyzeralo ako keby posiate červenou farbou. Nápis na mrakodrape zmizol a z víra mračien začalo čosi zostupovať. Nevidel som jasne čo. Rozoznal som štyroch koní, na nich štyroch jazdcov. Zostali stáť vo vzduchu. Potom sa zo stredu víru dvihla veľká ruka a označila niekoľko ľudí stojacich neďaleko vo vzduchu. Tí potom začali svietiť. Jazdci sa na nich pozreli no ľudia už nesvietili. Na jazdcoch ale bolo vidno ich žiaru. Žeby pre mňa nesvietili? 

         Potom jazdci začali zostupovať nižšie spolu s párom ľudí. Vír pominul a hviezdy na oblohe zmizli. Mesiac svietil červeno ako krv a odrazu prestal viať vietor. A vtom som si spomenul na úryvky Apokalypsy:  „videl som štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a držia štvoro zemských vetrov, aby nevial vietor ani na zem ani na more ani na nijaký strom“ – a ešte na: „mesiac bol celý ako krv ...“. A vtom som bez toho aby som musel nad tým rozmýšľať vedel kto sú štyria jazdci a pár ľudí vedľa nich. Jazdci Apokalypsy čakajúci na označenie ľudí ktorým nemajú ublížiť. A teraz boli ľudia označení. Pohroma sa začala...

PS: opäť poprosím komenty.